Tak ako dnes, tak i v období raného stredoveku závisel osud obyvateľstva štátneho útvaru, ako i osud útvaru samotného, od ekonomiky. Iste, ekonomiku v tomto období neformovali zahraniční investori, automobilky, medzinárodné ekonomické krízy a podobne, no boli to bezpochyby ekonomiky v pravom slova zmysle. Rast či úpadok ekonomiky závisel od toho, s koľkými krajinami bol štát vo vojne, s koľkými obchodoval aktívne, s koľkými síce nechal ,,otvorenú“ hranicu, no obchodovali iba drobní obchodníci, nie veľkí, napojení na vedenie krajiny.
Veľmi záviselo od toho, akú povesť daná krajina má. Ak je známe, že za každým väčším mestom, v každom rozsiahlejšom lese číhajú popri obchodnej ceste lúpežníci, banditi, zbojníci, či priamo vedením krajiny platení zloduchovia, takejto krajine sa radšej vyhnete – tým pádom neplatíte dane za prechod mostov, miest, a ekonomika spomenutého štátu stráca príjem. Ak je však o krajine známe, že pri obchodných cestách stretnete akurát tak vojakov, ktorí obchodnú cestu strážia, a o lupičoch tam nieto ani chýru ani sluchu, že každý dolapený lúpežník odvisne na šibenici, či je napichnutý na kôl, takouto krajinou pôjdete radi i so svojou obchodnou kolóniou. Tak rozkvitá obchod, rastie ekonomika.
Ďalším spôsobom rozvoja ekonomiky je prínos rôznych komodít do štátneho rozpočtu, a to je možné niekoľkými spôsobmi:
· výber daní
· prevádzkovanie lúpežných lodí na mori
· nájazdy do susedných území, a z nich plynúci zisk otrokov, dobytka, drahých kovov.
· vojenské ťaženie, s cieľom podrobenia si územia, z čoho plynie zisk v podobe výberu daní (často vyšších, ako z domáceho územia)
Jeden príklad názorný: Rímska ríša. Kedy zanikla? Len čo sa Rímska ríša nebola schopná rozširovať, začala ekonomicky upadať – nasledoval úpadok vojenskej moci, tým pádom pribúdalo vzbúr v hraničných provinciách, čo viedlo k postupnému rozkladu ríše, ktorej posledným klincom do rakvy boli vpády kmeňov zo severu a východu – Rímsku ríšu ochromil príliv migrantov, a zabil príliv nájazdníkov…