Vždy som si myslel, že zvládnem úplne všetko. Bol som k tomu vychovávaný, jednoducho som bol ten typ chlapa, ktorý mal zvládať všetko bez toho, aby sa čo i len jediný raz sťažoval. Asi nemusím hovoriť o tom, že sa mi to až tak nedarilo. Bol som spokojný s tým, čo mám. Lebo som bol k tomu vychovávaný. Bol som však vedený aj k tomu, že chlap nepotrebuje čas pre seba. Že si nepotrebuje oddýchnuť. Že najprv pracuje celý deň v práci, a potom doma. Žiadny oddych cez víkend. Iba práca, stále iba práca. Nepáčilo sa mi to.
Najhoršie na tom bolo, že som mal výčitky, keď som na to čo i len pomyslel. Ešte aj keď sme sa s mojou priateľkou presťahovali, mal som pocit, že musím stále niečo robiť. Že to inak proste nejde. Jeden víkend však povedala, že si chce oddýchnuť a že nech nečakám, že sa v sobotu prezlečie z pyžama. Bol som prekvapený. A až vtedy som si uvedomil, že mám nárok na oddych a že naši to asi veľmi preháňali. Rozhodol som sa preto, že si nájdem nejakú zábavu, nejaký koníček, ktorý budem robiť iba preto, aby som si oddýchol. Nič veľké, len pokoj a relax.
Keďže som chcel oddychovať efektívne, bol som rozhodnutý v tom, čo by to asi malo byť. Mojou voľbou bolo jednoznačne rybárčenie a chodenie na ryby. Bol som skutočne šťastný z toho, že toto môžem urobiť pre to, aby som to zvládol. Je však jasné, že nejakým spôsobom som to musel začať aj realizovať. Preto som si kúpil udice a privlacove pruty, aby som sa jednoducho mohol začať realizovať v každom smere. Pýtate sa či boli začiatky ťažké? Boli. Mal som výčitky a musím priznať, že mi to ani veľmi nešlo. No nakoniec som sa to naučil a bolo to pre mňa neuveriteľné, ako úžasne človek dokáže relaxovať, ale pri tom aj vykonávať nejakú aktivitu. Je to fajn. Veľmi ma to teší a som skutočne spokojný. Môžem si predsa oddýchnuť. A už nemám výčitky.