Talianske domy sa počas vekov stavali v prvom rade účelovo. Pod horúcim slnkom sa príbytky postavené z pieskovca, vápenca či kameňa neprehrievali a poskytovali svojim obyvateľom príjemný chládok. Celok vhodne dopĺňali terakotové škridle, chladivé mramorové obklady a dlážky. No aj napriek použitiu robustných materiálov toskánsky dom pôsobil vždy teplo a príjemne.
Interiér
Drevené povrchy ako boli skrine, okenice, alebo stropné nosníky boli väčšinou neupravené a „zdobené“ iba prírodnou patinou. Prevládali všetky odtiene hnedej, okrovej a žltej. Starožitné ručne tkané koberce položené buď na zemi alebo zavesené na stene oživovali priestor a v chladnejších mesiacoch izolovali od chladu.
Nábytok rovných a jednoduchých línií bol väčšinou vyrobený z hrubého iba minimálne opracovaného dreva. „Otvorené“ skrine sa nachádzali v takmer každej miestnosti a používali sa na uloženie riadu,bielizne či oblečenia.
Ústredným prvkom kuchyne bol dlhý drevený stôl nad ktorým často viseli medené hrnce a panvice, kotlíky z tepaného železa, pestrá zmes sušených byliniek a cesnakové girlandy pripravené k použitiu. Na uskladnenie potravín dobre poslúžili terakotové a porcelánové nádoby.
Základom toskánskej spálne bola posteľ z kovaného železa alebo masívneho dreva, ktorú vhodne dotvárali drevené nočné stolíky, drevená lavica, skrine a hrubé prikrývky. Závesy okolo postele spĺňali funkciu ochrany pred hmyzom.
Exteriér
Nemenej dôležitou súčasťou boli vonkajšie priestory: terasa, lodžia alebo portikus. Súčasťou mnohých domov bol vodný prvok vo forme fontány uprostred dvora, obklopený krásnou a divoko rastúcou zeleňou.
Základným elementom v toskánskych záhradách boli kamenné chodníky, múriky a obruby z lámanej bridlice a kameňa, upravenýtrávnik a pestrá zmes nádob z pálenej hliny, ktoré väčšinou poslúžili ako kvetináče.
Tradičnými toskánskymi záhradnými rastlinami boli olivovníky, citrónovníky, vavrín, vinič a bylinky typické pre oblasť Stredomoria akými sú levanduľa a rozmarín.